zpět na rozhovory |
Rozhovor s Milanom Šišmišom autorem Knihy o súcite Občas, když čas a prostor je nakloněn a současně se spojí přání a práce správných lidí, mohou se stát hezké věci. Někdy je to povedené divadelní představení nebo koncert, jindy sportovní výkon nebo umělecké dílo. Kniha o súcite, kterou vydala na konci roku 2014
Slovenská národní knihovna, je právě takovou událostí. Vegetarian.cz: Jak se to stane, že prestižní vydavatelství Slovenská národní knihovna vydá ve vlastním nákladu knihu, která je svým obsahem unikátní možná nejen v Evropě? Milan Šišmiš: Tam, kde si ľudia prajú, vznikajú nádherné diela. Slovenská národná knižnica ich v posledných rokoch vydala viac. Ak si myslíte, že k nim patrí i Kniha o súcite, určite to poteší kolegov i iných, pretože táto kniha vznikla vďaka mnohým ľuďom. Boli to desiatky, možno až stovky spolupracovníkov a priateľov. Vegetarian.cz: Kniha má název „o súcite”, ale mohla by se také jmenovat např. Historie nenásilí a vegetariánství na Slovensku, ale nejen na Slovensku. Kniha svým obsahem přesahuje hranice a to nejen ty na mapách. Milan Šišmiš: Dejiny vegetariánstva nemožno oddeliť od „dejín“ nenásilia či jogy, pretože všetky tieto „dejiny“ navzájom súvisia. Chcel som pôvodne zachytiť len vývoj na Slovensku, ten sa mi zdal akosi v dosahu, netrúfal som si na „veľké“ dejiny vegetariánstva a ani som ich nenapísal. Čosi ma však posúvalo ku koreňom, k ich hľadaniu. A tak som sa dostal až do Indie a potom odtiaľ i do iných oblastí sveta. Doklady, ktoré som v podstate len zozbieral (necítim sa byť historikom, výskumníkom, objaviteľom v tom pravom slova zmysle), ma utvrdili v tom, že korene vegetariánstva i kultúry nenásilia sú v Indii, že India je tou kolískou, tam treba ďalej hľadať. Vegetarian. cz: Předpokládáme, že jste vegetarián. Pokud ano, jaká byla vaše cesta k vegetariánství (k Súcitu)?
Milan Šišmiš: O vegetariánoch som prvýkrát počul ako chlapec, od svojho otca. Mal priateľa, srbského historika, ktorý sa v detstve hrával s ovečkou. Keď ju jeho rodičia zabili (bolo vtedy po vojne, asi nemali čo jesť), nedokázal sa už na mäso pozrieť. To bolo moje prvé „zistenie“, že na svete sú aj ľudia, ktorí nejedia mäso (teda iní ako my, pretože my sme ho jedli). Pocítil som k nim úctu a niečo ako vnútornú spriaznenosť. Vegetarian.cz: Děkujeme za rozhovor - velmi rádi uveřejníme vybrané kapitoly z knihy... *Ahinsá (ahimsa) = nenásilí, je morální zásada spočívající v úctě ke všemu živému ... |